Keď zaznie priezvisko, ľudia začnú špekulovať, tvrdí R. Bondra

Priezvisko Bondra hokejovej verejnosti nielen na Slovensku, ale i v zahraničí nijako špeciálne predstavovať netreba. Dnes sa zdá, že ukončením kariéry strelca víťazného gólu z MS 2002 sa toto meno naveky zo slovenskej reprezentácie nevytratí. Jednak zásluhou jeho syna, ktorý Slovensko reprezentoval na šampionáte osemnásťročných v Minsku v roku 2010, ale aj zásluhou jeho vzdialeného príbuzného, 15-ročného Trebišovčana Radovana Bondru pôsobiaceho v drese tímu z druhého najväčšieho mesta Slovenska.

Kto je Radovan Bondra?

FOTO – JAKUB HOMOĽA

Radovan Bondra (nar. 27.1.1997) napriek mladému veku a skutočnosti, že v uplynulej sezóne mohol hrať za „osmičku“, odohral ako jeden z mála hráčov ročníka 1997 kompletnú sezónu v Extralige dorastu. A to dokonca v drese majstra z Košíc. Hoci sa sezóna pre košický dorast skončila sklamaním (obsadili konečné piate miesto), 15-ročný útočník patril medzi príjemne objavy sezóny.

Bodovo sa Bondra v štyridsaťjeden zápasov do štatistík zapísal dovedna 24-krát, pričom záver sezóny dokonca odohrával v prvej formácii, aj keď k dispozícii boli i o tri roky starší hráči. Na konci sezóny si odskočil i do „deviatky“, ktorej pomohol na Majstrovstvách Slovenska ku konečnému druhému miestu. Za svoje výkony si v Trenčíne Bondra vyslúžil miestenku v all-star tíme šampionátu.

Sezóna 2011/2012:

TÍM	LIGA	Z	G	A	B
HC Košice	Dorast	41	14	10	24
HC Košice	MSR 9. ŠHT	5	6	2	8
HC Košice	9. ŠHT	5	4	3	7
Slovensko U16	Reprezentácia	1	0	0	0

Rado, cez posledné kolá v sezóne si chytil neuveriteľnú formu. Kde by si hľadal príčiny týchto tvojich výkonov v poslednej dobe?
Bol som v pohode, hralo sa mi výborne, snažil som sa do každého zápasu ísť naplno a nechať na ľade všetko. Ak je človek spokojný a šťastný, ihneď sa to pozitívne odrazí na jeho forme a výkonoch. Dobrá forma – dobré výsledky. Je pravda, že som si musel zo začiatku zvykať, veď všetko bolo pre mňa nové, nový kolektív ľudí, nový systém tréningov. V prvom rade som sa musel aklimatizovať a udomácniť sa, zapadnúť medzi chalanov, zabezpečiť si rešpekt a získať sebavedomie. Hlavne vďaka trénerovi sa mi to podarilo, a to že mi dal dôveru, ma posunulo ešte vyššie. Nebolo to jednoduché, ale myslím si, že sa mi to poradilo a som na dobrej ceste. Človek však nesmie zaspať na vavrínoch a uspokojiť sa s doterajším úspechom.

Stihol si dokonca už odohrať v reprezentácii do 16 rokov jeden zápas. Aký to bol pocit? Očakával si danú nomináciu?
Každý chalan určite sníva o tom, aby sa aspoň raz za život mohol popýšiť dvojkrížom na prsiach. Je to neopísateľný pocit a nedá sa za nič zameniť. Na jednej strane som bol nervózny, no zároveň som cítil obrovskú zodpovednosť za celý tím. Je to pre mňa určite veľmi veľká skúsenosť a obrovská motivácia. Určite budem aplikovať poznatky a skúsenosti aj v budúcnosti a čerpať z ich. Priznám sa, že nomináciu som neočakával, aj keď som vedel, že ma nominovali, no iba ako náhradníka. Neskôr, keď mi oznámili, že ma vybrali, dosť ma to prekvapilo.

Aké boli zo strany trénerov ohlasy na tvoje výkony v reprezentácii?
Hral som tam iba v jednom zápase niekoľko striedaní. Bola to vlastne akoby skúška. Za tých pár minút strávených na ľade sa nedá s určitosťou povedať, či som zaujal, alebo nie. Pre mňa je však dôležité, že som sa vôbec do repre dostal. Je to pre mňa veľký úspech, ktorý si veľmi cením a verím, že ma to pozitívne posunie ďalej dopredu.

Síce si väčšinu sezóny strávil v doraste, odohral si záverečný turnaj 9. ŠHT – Majstrovstvá Slovenskej republiky v Trenčíne, kde si sa dostal až do all-star tímu. Očakával si túto nomináciu?
Priznám sa, že vôbec. Všetci chalani vrátane mňa, sme sa snažili na ľade vydať zo seba to najlepšie, čo v nás je. Bolo tam veľmi veľa skvelých chlapcov a výborných hráčov. To, že som sa spomedzi všetkých dostal medzi tých najlepších, si skutočne nesmierne vážim.

Na MSR ste odohrali päť zápasov v piatich dňoch. Dalo sa to zvládnuť?
Odohrať päť zápasov za päť dní je náročné nielen fyzicky, ale aj psychicky. No vzhľadom na to, že majstrovstvá trvali iba päť dní, nebolo to ani možné inak technicky zabezpečiť. Je pravda, že v posledných zápasoch už vyhrávala nad nami únava a väčšina z nás šľapala už len zo zotrvačnosti, no hokejisti sú tvrdí chlapci, tak sa musia vedieť popasovať aj s tým, premôcť únavu a zvládnuť takú záťaž.

Pozmenil by si tento formát?
Či je veľa alebo málo, o tom my nerozhodujeme. Išli sme tam hrať hokej a bojovať až do konca. Na oddych sme mali potom času dosť. Majstrovstvá Slovenska starších žiakov sú často pre deviataka len raz za život, preto si ich treba užiť a nechať na ľade celé srdiečko. Je to vlastne odmena za celosezónnu drinu a odriekanie, takže som to bral ako takú čerešničku na torte.

Radovan Bondra v priebehu MSR starších žiakov (Foto: Jakub Homoľa)

Paradoxne, žiakom zakazujú hrať v týždni viac ako tri zápasy, ale finálový turnaj v tejto vekovej kategórii má takýto formát. Množstvo ohlasov však pravidlo s maximálne tromi zápasmi za týždeň odsudzuje.
Myslím si, že tri zápasy týždenne je dosť. Je pravda, že niekedy nás súper potrápi viac, inokedy menej a nie vždy každý zápas je rovnako náročný. Takže sa to dá viac-menej zvládnuť celkom v pohode. Okrem toho, ak sa nehrá zápas, tak sa trénuje – ľad, posilňovňa, telocvičňa – a to je tiež dosť náročné. Popri tom, čo je veľmi dôležité spomenúť, je aj škola a štúdium. Dôležitý však po každom zápase aj po tréningu je kvalitný odpočinok a relax. Čo sa týka počtu zápasov odohratých za týždeň, o tom môžu rozhodovať jedine tí, ktorí sú na to kompetentní. Mojou úlohou je hrať hokej.

Meno Bondra je v hokejovej verejnosti pojem. Myslíš si, že ti pomáha tvoje priezvisko v hokejovej kariére alebo je to skôr naopak?
Nedá sa to jednoznačne povedať, či mi pomáha, alebo naopak. V každom prípade, keď zaznie moje priezvisko, ľudia ihneď spozornejú a začnú špekulovať a kombinovať. Moji známi si na to už zvykli a chvalabohu berú ma takého, aký v skutočnosti som. Peter Bondra patrí medzi moje veľké vzory a veľmi si ho vážim, bol to vynikajúci hráč svetového formátu a aj ja by som sa možno raz chcel dostať tam, kde on.

Pochádzaš z Trebišova, hráš však za Košice a vzdialenosť medzi týmito mestami zas nie je úplne marginálna. Zdržiavaš sa teda výhradne len v Košiciach?
Mám dosť nabitý program každý deň. Bývam doma s rodičmi v Zemplínskej Novej Vsi, čo je asi 7 km od Trebišova. Som deviatak na jednej trebišovskej takže dochádzam. Už som po monitore, tak je to fajn. Musel som skĺbiť školu v Trebišove a tréningy v Košiciach. Touto cestou však musím poďakovať vedeniu školy v Trebišove, pretože vďaka nim môžem stíhať aj školu aj tréningy. Keď nie som v škole alebo netrénujem , tak žijem ako každý iný chalan, nemám však príliš veľa voľného času.

Kedy nastali nejaké prvé kontakty s Košicami, že by si za nich mohol hrať v tejto sezóne?
Čo sa týka záležitostí ohľadne môjho pôsobenia v HC Košice, k tomuto je kompetentný vyjadriť sa jedine klub, resp. tréner. Ja som dostal príležitosť hrať v extralige, tak som ju využil.

Sľubovali ti Košice už pri nejakých rokovaniach, že budeš hrať za ich dorast?
Ako som už povedal, dostal som príležitosť hrať vyššie.

Viac-menej si preskočil celý deviaty ročník – vlani si hral za osmičku, tento rok už hráš najmä za dorast. Čakal si takýto rýchly posun hore?
Hral som tam, kde ma tréner potreboval. Je pravda, že som hrával za osmičku, no ak tréner potreboval posilniť deviatku, tak som šiel tam. Okrem toho som však už aj minulú sezónu hrával v doraste – v nedeľu, keď som mal voľno.

Je už známe, kde budeš pôsobiť v nasledujúcej sezóne?
Áno, už je to známe, tak ako v tejto aj v nasledujúcej sezóne budem hrať v HC Košice a veľmi sa na to teším už teraz. Strednú školu budem mať tiež v Košiciach, takže to bude o to jednoduchšie.

Ciele na ňu sú aké?
Nasledujúca sezóna bude náročná, no veľmi sa na ňu teším už teraz a verím, že to zvládnem. Budem sa snažiť hrať čo najlepšie, aby som svojmu tímu pomohol čo najviac. Dúfam, že ma nepostihne nič zlé a nepríde nejaké zranenie, ktoré by ma nedaj Bože mohlo vyradiť z hry. Zároveň dúfam, že novú sezónu začnem aspoň tak dobre, ak nie lepšie, ako som tú minulú skončil. Urobím pre to všetko.