Kuznecov do NHL až po olympiáde v Soči (+ AUDIO)

Autor: Tomáš Kmec | Vydané: 14.01.2013 o 23:23 | Komentáre (0) |

PRAHA – Do povedomia bežných fanúšikov sa dostal predovšetkým skrz svoje deväťbodové gala predstavenie na vlaňajšom svetovom šampionáte juniorov v kanadskej provincii Alberta. Jevgenij Kuznecov je podľa mnohých považovaný za jedného z najlepších hráčov pôsobiacich mimo NHL, a tak predstavitelia Washingtonu Capitals netrpezlivo čakajú na jeho príchod. Ten však príde až v roku 2015. Aj túto informáciu potvrdil v rozhovore pre SlovakProspects.com samotný člen zlatého ruského tímu zo šampionátu dvadsaťročných z roku 2011.

Aj vďaka tvojim výborným výkonom sa Čeľabinsk už druhú sezónu drží na špici. Ty sám si rodákom priamo z Čeľabinsku, aký to je pocit hájiť farby svojho materského klubu v rodnom meste?
Čeľabinsk je pre mňa najlepšie mesto, sú tam veľmi dobrí ľudia, teraz sa mesto stáva krajším a krajším, viac a viac národa tam býva, viac ako pol milióna ľudí tam býva. Máme výborných fanúšikov, je to hokejové mesto, pre mňa je česť hrať v takom klube a som vďačný klubu, že mám tu česť nosiť dres s emblémom Traktora.

Viackrát si sa vyjadril, že rozhodovanie medzi ponukou Traktoru a Washingtonu nebolo ľahké. Čo teda v konečnom dôsledku zavážilo najviac? Fakt, že pri tíme zostal tréner Belousov, šanca pokračovať v dobrých výkonoch a vybojovať si tak miestenku na Olympiáde v Soči, finančná otázka, alebo rodinné zázemie?
Poviem to jednoducho. Skrátka som vedel, že bude v NHL výluka.

Viem, že je ťažké hovoriť o budúcnosti, ale predsa. Ak sa nič vážne nestane, môžu sa fanúšikovia Capitals tešiť na Jevgenija Kuznecova v roku 2015? V tom čase budeš mať 23 rokov, predpokladám, že súboj o Calder Trophy pre najlepšieho nováčika v NHL je hádam poslednou z tvojich priorít...
Áno, dodržím svoje slovo. Sľúbil som, že po olympiáde pôjdem do NHL. Každý hokejista tam chce hrať, i ja túžim v NHL pôsobiť, no teraz som tu, doma, mám kontrakt, dodržím ho do svojho konca. Prelievať krv a pot, za taký slávny klub ako Čeľabinsk sa nie každému podarí. Nikdy nerozmýšľam o osobných trofejach, na prvom mieste je vždy tím a práve o tíme vždy rozmýšľam. Chcem hrať za tím, chcem hrať taký hokej, aký odo mňa vyžaduje tréner.

Víťazný tím z majstrovstiev sveta 2012 bol nabitý ruskými hviezdami, ktoré v NHL hrávajú roky. S výnimkou Kovaľčuka tam bol hádam každý. Ako si vnímal rozdiel medzi juniorskými a seniorskými majstrovstvami?
Je ťažké porovnávať juniorský a seniorský šampionát. Sú to dve rozdielne veci. Všetky dni na sústredeniach a šampionáte mi dali veľa – pozeral som sa, čo mám ako robiť, učil som sa, pripravoval som sa. V mnohom ma to ovplyvnilo, pokúšam sa zmeniť seba a svoju hru. Pochopil som, čo treba robiť, aby som hral v reprezentácii.

Odkedy si bol draftovaný Washingtonom, tak si sa úspešne prezentoval na MSJ a zbieral body za Traktor. Vždy ťa sprevádzal tlak zo strany médií a fanúšikov. Vo svojom druhom roku na MSJ si mal byť ťahúňom, v materskom tíme sa spoliehajú na tvoju produktivitu a aj na seniorských MS boli očakávania smerom k tebe veľké. Zvykol si si už?
Sezóna je dlhá, nehrá sa ešte tá najdôležitejšia časť, takže je trošku ťažkopádne, no myslím si, že o niekoľko týždňov v play-off to bude lepšie a naberiem väčšiu formu. Bodov som nabral už toľko ako vlani, ale fanúšikovia chcú vždy viac. To chcem síce i ja, no nie vždy sa darí, napriek tomu stále pracujem a snažím sa tak ako sa len dá.

Bol si kapitánom ruského výberu 18 i 20 ročných, vedel by si si podobnú situáciu predstaviť aj v Traktore, prípadne za morom?
To neviem. Rozhodnutie je na tíme, na trénerovi kto bude kapitánom. V princípe byť kapitánom je veľká česť pre akéhokoľvek hráča, nie každý hráč totiž môže byť kapitánom.

This text will be replaced

Komentáre
Komentáre môžu pridávať len registrovaní užívatelia