Hokej neláka len celé rodiny do hľadísk, ale i súrodencov priamo na ľad, ktorých sa dá rozdeliť jednoducho na dve kategórie. Tí, ktorí prekročia tieň brata a tí, ktorí to (ešte stále) nedosiahli a sú z rodiny tou dvojkou. V svetovom i v tom našom slovenskom hokeji je niekoľko prípadov súrodeneckých dvojíc, či dokonca jedna šestica (bratia Sutterovci). My vám dnes do pozornosti dávame, ako sa vyvíja hokejová kariéra mladšieho brata Tomáša Záborského, Matúša.
Brat Tomáš je synonymom čistokrvného snajpera. Dokazoval to v mládežníckych kategóriách na Slovensku, ale i v ontárijskej juniorskej OHL kam zamieril po drafte v NHL, kde si ho vybral New York Rangers. Po komplikovanom prechode medzi seniorov sa radšej vrátil do Európy, konkrétne do fínskeho Pori. V drese miestneho Ässätu sa vyprofiloval na najnebezpečnejšieho a najproduktívnejšieho hráča SM-Liigy.
Matúš Záborský (Foto: Gabriela Ganzová)
O šesť rokov mladší Matúš (nar. 9.12.1993) nemohol hokejovo vyrastať nikde inde, rovnako ako jeho brat, či strýko Juraj Ďurčo (34-ročný takisto Trenčan, hrajúci naposledy v obrane maďarského Székesfehérváru), než v trenčianskej Dukle. Len pri prechode od deviatakov do dorastu pri pretlaku v Dukle hosťoval v neďalekej Dubnici nad Váhom. V predminulej sezóne na dva zápasy okúsil i juniorskú Extraligu, no a v tejto si už ako plnohodnotný člen oddrel svoju kompletnú prvú juniorskú sezónu.
Nielen o tomto prechode sme sa porozprávali so samotným Matúšom.
Matúš, tvoj otec hral hokej, strýko Juraj Ďurčo hráva ešte hokej, o o šesť rokov staršom Tomášovi netreba ani hovoriť. Bolo to hneď od tvojho narodenia isté, že i ty budeš hokejistom?
Začiatky boli také, že som chodil sa len korčuľovať, aby rodičia zistili či by ma to vlastne bavilo. Ale hneď od začiatku sa mi páčilo byť na ľade. Takže nebolo o čom. Bolo jasné, že bude ďalší hokejista v rodine. (úsmev)
Aké to bolo pre rodinu? Mať dvoch hokejistov doma? Dali sa tréningy, zápasy časovo i finančne zvládať?
Určite to bolo náročné na financovanie, nakoľko hokejový výstroj nie je lacná záležitosť. Ale dalo sa to zvládať.
Keď Tomáš vyrastal z výstroje odkladali ju pre teba?
Áno, áno. Z čoho už vyrástol tak to všetko išlo mne. Alebo keď dostal niečo nové, tak staršie veci mi daroval. Alebo niečo si tajne zoberiem, hehe.
Tak ako Tomáš, tak aj ty si hokejovo rástol na trenčianskej Sihoti v Dukle. Po 9.ŠHT si však hosťoval v Dubnici. Prečo?
Bolo to, keď som bol ako prvoročiak v doraste. Bolo mi oznámené, že tréner Bohunický ma posiela na hosťovanie do Dubnice, kde som strávil pár mesiacov. Pred Vianocami si ma ale stiahli späť do Dukly, čiže bolo to taká krátka skúsenosť v dubnických vodách.
Už vtedy sa tam formovalo silné dubnické jadro, ktoré potom prešlo do silnejšej Dukly. Ty si tam však hrával i na poste obrancu. Občas si si v obrane zahral i v Dukle. Bola to dobrá skúsenosť si vyskúšať i ako sa hrá odzadu?
Pamätám si to veľmi dobre (úsmev). Najprv len, že to skúsim na jeden zápas v obrane. Tréner bol spokojný s mojou predvedenou hrou, a tak som zostal v obrane aj ďalších pár zápasov. Ale predsa len sme zostali u toho, že bude zo mňa útočník. Hrať dozadu je vždy o čosi náročnejšie na korčuľovanie. Hlavne na obratnosť a keď máte v rohu klziska kopírovať útočníka. Je to ale ťažké povedať, pretože útočník to má ťažšie zas v útoku a obranca vzadu.
Narozdiel od brata však tvoje ostaršovanie nebolo také výrazné. Ako často ti pripomínali a ešte stále pripomínajú hokejový osud tvojho brata?
Brat v mladších kategóriách narozidel odo mňa vynikal dosť výrazne. Vždy bol o rok vyššie. A pripomínajú mi to stále. (úsmev)
V čom je medzi vami rozdiel?
Brácho dokáže dať gól hádam už aj z ľadárne. (úsmev)
Ty si v uplynulej sezóne veľa gólov či bodov nenazbieral. 2+6 z 40 zápasov v základnej časti, 1+1 v štyroch zápasoch play-off. Aké úlohy si mal v tíme?
Áno, máš pravdu. Moja posledná sezóna bola veľmi chudobná na body, na góly už ani nehovorím. Ale beriem to tak – bol som mladý, prvoročiak v juniorke, čiže dosť toho priestoru sa mi nedostávalo. Maximálne tak päť, sedem minút za zápas v štvrtej päťke, kde sa odo mňa čakalo, že budeme hrať len na prvé päťky súperov, aby sme nedostali gól. V prvých päťkách hrali skúsení starší hráči, alebo dokonca „výnimkári“, a tých bolo ťažké vytlačiť ich z miesta. Až ku koncu som nazbieral pár bodov. V play-off mi to celkom vycházdalo, ale škoda že sme boli krátki na Banskú Bystricu.
V prípravnom zápase pred sezónou s Brnom za tento hit Matúš dostal 5min.+do konca zápasu.
V januári sa tréner Kaláber posunul do A-čka a juniorku prevzal Juraj Jakubík. Zmenili sa i tvoje úlohy v tíme?
Veľmi sa tie úlohy nezmenili. Ako som povedal, boli tam starší hráči, na ktorých tréner staval.
Trenčín po dlhých rokoch nepostúpil ani do semifinále v juniorskej kategórii. Asi sa z klubového pohľadu nedá hovoriť, že to bola úspešná sezóna. Čím to bolo, že tvoje mužstvo nenadviazalo na takúto tradíciu?
Bolo to okrem iného aj z toho dôvodu, že sme mali veľa zranených alebo chorých hráčov. To aj tak nás neospravedlňuje. Bystrica hrala so srdcom a keby sme tak aj my hrali, myslím že by sme ich mohli pokojne poraziť.
Brat po drafte do NHL hrával ontárijsku juniorskú OHL. Po peripetiách, keď ledva dostával šancu na farme radšej skončil vo Fínsku, kde posledné tri sezóny hral v Ässäte Pori a stal sa hviezdou SM-Liigy. Mal si možnosť ho v Michigane alebo na západe Fínska navštíviť?
Ešte keď hrával v Saginave OHL, tak mal som tú možnosť ho prísť pozrieť na týždeň. Bohužiaľ, vo Fínsku som ho nevidel hrať. Dúfam však, že ho uvidím ešte zahrať. Alebo možno sa tam stretneme na ľade ako súperi. (úsmev)
Aké máš vlastne plány do budúcnosti?
Plány? Tak momentálne mám zmluvu v Dukle Trenčín. Čo bude v budúcnosti, to neviem. Samozrejme by som chcel určite zavítať aj do iných líg ako je Slovensko.
Z extraligového zápasu so Slovanom.
Je po sezóne. Ako a kedy začneš s prípravou na tú nasledujúcu?
Sezóna na Slovensku skončí približne v marci. Keď idete až do finále tak koncom marca. Preto oficiálne to býva tak, že letná začína prvého mája. Ale ja aj tak vždy ešte pred letnou aspoň dva týždne trénujem individuálne s bratom.
Matúš v drese Detroitu. Foto: sportvin.sk
Brat má tradičné letá, v skupine s Ďurim a Dominom Graňákom sa pripravuje na sucho na Brezine s ďalšími hráčmi čo hrajú v Európe, KHL a NHL, trénuje u Gáborika na ľade. Zoberú ťa tento rok títo „mazáci“ medzi seba?
Ja s bratom trénujem každé jedno leto vždy v posilňovni, či na dráhe. A v posilňovni zastihnem aj strýka, aj Domina, čiže párkrát som si s nimi čo-to potrénoval. A ani toto leto nebude výnimka, aby som nemal niečo navyše s bratom.
Brat svoje umenie, keď bol zdravý, dokazoval i v trenčianskej lige hokejbalu. Máš i ty takto spestrenú letnú prípravu?
Hokejbal je aj moja veľká záľuba. Koniec koncov, ako každého hokejistu. Hrávam hore na Juhu (trenčinske sídlisko) profesionálnu ligu za tím Detroit.
Ty, Tomáš a Ďuri máte i rodinnú stávku, však?.
Áno, každú sezónu sa mi traja dohodneme, že hráme kto dá v sezóne viac bodov. Často sa doberáme. Obzvlášť tá predminulá bola dobrá, keď som ešte vyhral o nejaké tie body. Ale potom brácho dostal slinu a dobehol ma, až priam predbehol. A o tejto sezóne ani nehovorím. Nás zrušil ako žiadosť na byt! Mňa, aj Ďuriho. Ale na budúcu sezónu mu to vrátim!
Štatistiky Matúša Záborského:Tomáš Záborský o Matúšovi: (foto: yle.fi)
This text will be replaced
Predchádzajúce články seriálu „Menej známi bratia hokejistov“:
Marek a Matúš Viedenskí.
Matúš Záborský (Foto: Gabriela Ganzová)
Matúš v drese Detroitu. Foto: sportvin.sk
Štatistiky Matúša Záborského:
This text will be replaced
