Na Turnaji 4 krajín v Trnave jeho zverenci skončili tretí. Výkonmi však príjemne prekvapili nejdeného slovenského fanúšika. Práve z tohto dôvodu tréner našej šestnástky Jerguš Bača (46 r.) tvrdí, že ročník 1996, ktorý teraz hrá v našom najmladšom reprezentačnom výbere, je vývojaschopný, na druhej strane upozorňuje, že chybajú individuality.
Je tretie miesto na Turnaji 4 krajín sklamaním?
Nemôžeme hovoriť o nejakom sklamaní. Maximálne z výsledku v prvom stretnutí so Švajčiarskom, kde sme boli lepším mužstvom, ale, žiaľbohu, prehrali sme na nájazdy. Turnaj však bol veľmi vyrovnaný, predviedli sme na turnaji dobré výkony, skončili sme však tretí, ale za sklamanie to považovať nemôžem.
Čo alebo kto Vás najviac potešil na turnaji?
Jednoznačne, najviac ma potešil tímový duch. Zároveň ma svojimi výkonmi potešil i prvý útok Haščič – Halama – Briestenský, aj keď aj oni mali horšie fázy na turnaji. Dobre hral aj druhý, prešovský útok Frenec – Krajňák – Milý, ktorý síce hrá v prvej lige dorastu, no v nej patrí k najlepším hráčom, a to bolo vidno aj na ľade. Celkovo som však s tímom spokojný, nemôžem povedať o žiadnom hráčovi, že by ma vyložene sklamal. Je to vývojaschopné mužstvo, navyše v Extralige dorastu ešte hrá šesť-sedem hráčov, ktorí tu v Trnave neboli, nuž myslím si, že s týmto mužstvom sa dá pracovať.
Jerguš Bača na lavičke slovenskej šestnástky
Okrem zápasu s Nemeckom sme sa na turnaji trápili v koncovke. Tím dal vo zvyšných zápasoch len tri góly, hoci príležitostí mal mnoho. Bola práve koncovka pre vás sklamaním?
Nenazval by som to sklamaním, ide skôr o návyky z domácich súťaží, kde hráči majú ďaleko viac času na riešenie situácií v ofenzíve. Na medzinárodnom fóre to, žiaľ, tak nie je a práve v takýchto náročných zápasoch, akým bol zápas s Fínskom alebo Švajčiarskom, na to tí hráči prídu. Ale je určite pravdou, že síce sme boli schopní si šance vypracovať, gólov sme nedali veľa a to zakončovanie bolo slabšie.
Zaskočila vás a vašich zverencov fyzická hra Fínov? Najmä v prvej tretine s tým mali očividné problémy, napriek tomu fyzicky stavaných hráčov ste mali k dispozícii vy.
Nemyslím si v prvom rade, že by sme mali lepšie fyzicky stavaných hráčov my. Fíni, s výnimkou Matiasa Haaranena, ktorý je nižšieho vzrastu, boli, najmä v obrane, minimálne rovnako dobre stavaní ako naši chlapci. Ale iste, toto je medzinárodný hokej a naši hokejisti stále len zbierajú skúsenosti s ním z týchto zápasov a je pravdou, že najmä v prvej tretine sme sa ťažšie vyrovnávali s tou fyzickou hrou a dohrávaním súbojov zo strany Fínov. Ale po prvej tretine, si myslím, že sa chlapci tvrdosťou Fínom vyrovnali a miestami sme aj my mali zopár tých hitov, ktoré do medzinárodného hokeja patria.
6 mesiacov ste trénerom šestnástky, takže hráčov by ste už mali dôverne poznať. Akú perspektívu podľa vás má tento ročník?
Myslím si, že tento ročník nemá vo svojich radoch nejaké výrazné individuality a práve preto tento ročník môže byť úspešný len vtedy, ak zahráme ako mužstvo, ako celok. To sa nám koniec koncov potvrdilo aj na tých troch turnajoch, ktoré som stihol s chalanmi absolvovať, či už v auguste v Salzburgu, či už v novembri v Minsku, či už teraz v Trnave. Ktokoľvek z tímu môže zápas rozhodnúť a práve na tomto by sme mohli v budúcnosti stavať. Uvidíme však ako sa tento tím vyvinie za tie dva roky, počas ktorých sa tento tím bude formovať, aby v tom finálnom ročníku, v tej osemnástke, bol dobre pripravený na ten vrchol, ktorým budú majstrovstvá sveta. Tento tím však určite je vývojaschopný, ale nevidím tu nejakú výraznú individualitu, ktorá by vyčnievala nad ostatnými tak ako v tom ročníku 1995, kde tými individualitami možno bol Matej Paulovič, Martin Reway, Patrik Koyš. Takýchto hráčov, ak nerátam Juraja Šišku a Adriána Slobodu, ktorí už hrajú pravidelne so sedemnástkou, však v tomto ročníku nevidím.
Pôsobili ste už aj pri senioroch, či už ako asistent v Liptovskom Mikuláši alebo pri reprezentácii. Teraz ste v doraste Mikuláša a trénerom slovenskej šestnástky. Napĺňa vás práca s mladými? V čom sú tie najväčšie rozdiely?
Najväčší rozdiel je samozrejme vo veku. A od toho sa odvíja všetko ostatné. Starší hráči už ťažia z toho, čo boli naučení a už len ťažko menia zaužívané návyky. Dá sa však teda ťažiť z toho, čo už vedia. Pri týchto mladých chalanoch je to iné. Oni sa ešte stále učia a dá sa tých chalanov ešte formovať. No a samozrejme, pri A-čku už pracujete s dospelými ľuďmi, toto sú ešte deti a podľa toho musíte sa aj správať a meniť svoj prístup k nim.
Jerguš Bača na lavičke slovenskej šestnástky
