Sú podceňovaní hráči a potom je tu Ray Whitney. Chlapec zo Saskatchewanu, ktorý s bratom a kamarátom (Ryanom Smythom) pomáhal za Gretzkého éry so servisom hokejok pre Edmonton Oilers, mal kedysi veľký sen, zostal však nohami pevne na zemi. Dnes tak môže pred sklonkom kariéry oslavovať impozantný míľnik.
Aký je Whitneyho hokejový príbeh? Zažil úžasnú kariéru v juniorskej WHL, bol draftovaný v tretej desiatke draftu 1991 (2. kolo) a vo veku 19 rokov okúsil NHL v drese San Jose Sharks. Po niekoľkých sezónach nevyrovnaných výkonov, keď bol viackrát poslaný na farmu a späť, bol organizáciou vyplatený zo zmluvy. Po roku strávenom v nižších amerických súťažiach dostal šancu od Edmontonu, ktorý s ním podpísal skúšobný kontrakt, tzv. try-out. Veľa trpezlivosti však Oilers nemali a Whitney sa už po 9 zápasoch ocitol na waiver listine.
Ray Whitney a bývalý kandidát na prezidenta, John McCain. Foto: cbc.ca
Od toho momentu sa však jeho kariéra naštartovala. Znova sa sťahoval. Tentoraz na slnečnú Floridu, ktorá využila šancu a z listiny si ho stiahla. V sezóne 1997-98 tak dobre namotivovaný zaznamenal za Panthers 61 bodov v 68 zápasoch a produkovať sa mu darilo aj v nasledujúcich 2 sezónach (64 bodov v 81 zápasoch sezóny 98-99 a 71 bodov v 81 zápasoch sezóny 99-00). Po tom ako odohral v sezóne 2000-01 len 43 zápasov (31 bodov)klub sa ho rozhodol vymeniť do tímu nováčika súťaže – Columbusu Blue Jackets – za Kevyna Adamsa a výber v 4. kole draftu. Whitney sa okamžite uchytil a v nasledujúcich sezónach zaznamenal 61 a 76 bodov. Následne sa stal neobmedzene voľným hráčom.
V lige si už vybudoval určité renomé, rozhodol sa preto skúsiť šťastie v Detroite. Na 43 bodov potreboval 67 zápasov, viac mu zdravie nedovolilo. Nasledovala výluka a tá znamenala jeho koniec v tíme Red Wings. Platový strop zahnal generálneho manažéra Kena Hollanda do kúta – bol nútený udržať si hviezdy tímu a nechať šikovné ľavé krídlo odísť. Whitney sa tak znova ocitol bez angažmánu. Ďalší kríž pre podceňovaného útočníka? Naopak. Výluka priniesla zmenu pravidiel a s nimi aj zvýhodnenie menších a šikovnejších hráčov. Ako neobmedzený voľný hráč (UFA) podpísal dvojročnú zmluvu s Carolinou kde v roku 2006 viedol ako jeden z veteránov tím Hurricanes až do finále Stanley Cupu (15 bodov v 24 zápasoch), v ktorom napokon porazili Edmonton Oilers. V Caroline prežil 5 úspešných sezón. Pod jeho drobnoohľadom vyrastal v lepšieho hokejistu aj mladý Brandon Sutter.
V roku 2010 sa však generálny manažér Jim Rutherford rozhodol nepredĺžiť so starnúcim veteránom kontrakt (dodnes dôvody nie sú známe). Cestovateľ Whitney, presvedčený že ešte môže byť v NHL prínosom, znova menil pôsobisko. Prijal ponuku Dona Maloneyho a usadil sa v Arizone - obliekol si dres Phoenix Coyotes. Dostal slušné záruky, že minulosť sa už opakovať nebude. Veď NMC/NTC (klauzula o nevymeniteľnosti) a trojmiliónový plat pre hráča, ktorému to ťahalo na štyridsiatku (oslávi ju v máji 2012) je vskutku dosť. Ako sa Maloneymu Whitney odplatil?
Tým najlepším možným spôsobom. Minulý rok v roli najstaršieho hráča v kabíne napomáhal mladíkom v osobnostnom i hernom rozvoji. Pridal aj niekoľko dôležitých gólov či asistencií (spolu 57 bodov). Nuž a tento rok ofenzívne doslova explodoval. Pripomenul si tak staré dobré časy. V útoku s českou dvojicou Hanzal – Vrbata nazbieral v 80 zápasoch 75 bodov a v hodnotení +/- mu pri mene svieti číslo 25. To ho radí medzi lídrov tohto ukazovateľa v celej NHL. Navyše je vo veku 39 rokov len 8 bodov od svojho kariérneho maxima a kúsky, ktoré predvádza v každom zápase sú na jeho vek priam neskutočné. Posúďte sami:
„Je to skvelé... V histórii sa to podarilo len 79 hokejistom,“ nechal sa počuť Whitney. „V kariére som bol dva razy vyplatený zo zmluvy, niekoľkokrát som bol umiestnený na waiver, boli časy, keď to nevyzeralo, že moja kariéra bude pokračovať,“ dodal. Že jeho tisícim bodom bola práve asistencia nie je prekvapením. Tých zaznamenal takmer o 300 viac než gólov. Jeho nesebecká povaha tento rok pomohla aj kapitánovi Coyotes. Veterán Shane Doan zaznamenal svoj prvý hattrick kariéry a veľkú zásluhu na tom mal práve 178 cm vysoký čarodejník s pukom.
Ako sa takto vydarená sezóna prejavila na jeho kariérnych číslach? Ray Whitney (možno už trochu neočakávane) dosiahol hranicu 1000 bodov! A potreboval na to len 1227 zápasov v základnej časti. Na hráča, ktorý na výslní nikdy nebol je to viac než úctyhodný počin. „The Wizard“, ako ho fanúšikovia a spoluhráči prezývajú, dosiahol počas svojho pôsobenia v NHL sezónny priemer jeden bod na zápas paradoxne len jediný raz. Nikdy nedosiahol 50 gólov, 60 asistencií, či 100 bodov.
Okrem neho sa na túto métu s podobnými číslami dostalo len 5 hráčov v histórii (tabuľka č.1). Ako vidíme, môžeme ich rozdeliť na HHOF hráčov defenzívnej éry s krátkymi sezónami a hráčov, ktorí sa do HHOF nedostali (všetci hrali v ofenzívne priaznivej ére 80-tych rokov). Je prirodzené, že ľudia si skôr všimnú kométu než hviezdu, ktorá na nebi svieti roky. To je aj Whitneyho prípad. Od San José Sharks až po súčasný klub Phoenix Coyotes, Whitney vystriedal celkovo 7 zamestnávateľov. Mnohým by tak časté zmeny prekážali, on sa však s nimi vysporiadal brilantne a v tichosti.
Dá sa radiť na úroveň hráčov HHOF? To asi nie, každopádne si uznanie nepochybne zaslúži. Ako „pravdepodobná“ ale takáto kariéra bola? Pozrime sa na historický priemer hráčov (s 900 a viac odohranými zápasmi), ktorí už túto métu dosiahli (tabuľka č.2). Podľa nej je jasné, že Whitney zhruba zapadá do šablóny, ktorá predstavuje dosiahnutie hodnoty 1000 bodov v 1236 zápasoch. Len pre zaujímavosť, jeho %P, teda percentuálny prínos na celkovej produkcii tímu činí 11.3%, čo je lepší zápis ako mal napr. Doug Weight či Sergej Fjodorov.
Okrem spomínaných základných štatistík (góly + asistencie) si Whitney dlhodobo vedie dobre aj v pokročilých štatistikách, tzv. advanced statistics (CORSI rating), ktoré zaznamenávajú držanie puku, čas strávený v ofenzíve, či strely na bránku, a tak celkovú prospešnosť pre tím. V posledných 5 sezónach sa Whitney nikdy neumiestnil horšie ako šiesty, dvakrát bol dokonca tretí v celej NHL. Podobné čísla naznačujú, že sa stal priam dokonalým doplňujúcim prvkom k hráčom ako Pavel Bure či Eric Staal.
Ray Whitney a jeho tisíci bod
Čo je však ešte zaujímavejšie, očividne si s vekom starosti nerobí a svoju produkciu si udržiava aj s priemernými spoluhráčmi. Fakt, že sa v lige pohybuje už 19 sezón na ňom nezanechal žiadne stopy. Naopak, skúseností má teraz na rozdávanie. Ako mnoho ďalších, aj Whitney prekonal vo svojej kariére viacero prekážok. Tie ho však v konečnom dôsledku môžu katapultovať na čelo pomyselného rebríčka „najnepravdepodobnejších 1000-károv v NHL“. Dúfajme, že „The Wizard“ nás bude svojou vycibrenou technikou zabávať aj naďalej, aspoň tak dlho ako Mark Recchi. Že sa mu nedostalo viac pozornosti je škoda, pretože má nielen zlaté ruky, ale aj dobrý charakter a nikdy neťažil rozpočty svojich klubov závratnou sumou.
Ray Whitney je pán hráč, a tak by sa k nemu malo pristupovať. Možno nemá na konte 76-gólovú nováčikovskú sezónu ani niekoľko ocenení pre najlepšieho obrancu súťaže ako Selänne resp. Lidström, aj on sa ale dá označiť za nestarnúceho. Minimálne jeho čísla o tom jasne vypovedajú.
FOTO: bleacherreport.net
Ray Whitney a bývalý kandidát na prezidenta, John McCain. Foto: cbc.ca
Ray Whitney a jeho tisíci bod
