Vstupenky na MS do 18 rokov 2017 v Poprade a Spišskej Novej Vsi

Častá konfrontácia s elitou – jeden z dôvodov českého vzostupu

Autor: Jakub Homoľa | Vydané: 23.08.2016 o 20:47 | Komentáre (4) |

BŘECLAV – Keď v apríli 2010 nastúpil na Český zväz ľadového hokeja Slavomír Lener, tak situácia v hokeji u našich západných susedov rozhodne nebola závideniahodná. Toho času ešte stále vo verejnosti rezonoval pád českej osemnástky do nižšej divízie majstrovstiev sveta z roku 2007, počet draftovaných hráčov z Česka padal geometrickým radom a hlavne české mládežnícke reprezentácie skrátka neboli konkurencieschopné. Práve Lener, hokejový odborník rešpektovaný aj v zahraničí, ktorý niekoľko rokov strávil aj v zámorskej NHL na pozícii asistenta trénera, mal tento negatívny trend zvrátiť. Okrem viacerých projektov zameraných na mládež, z ktorých najväčšmi viditeľné sú tzv. hokejové akadémie ČSLH, sa za poltucet rokov podarilo aj vďaka kontaktom Slavomíra Lenera výrazným spôsobom zlepšiť medzinárodný program mládežníckych reprezentácií.

A práve častá konfrontácia so silnými súpermi pomohla pozdvihnúť mládežnícke reprezentácie Česka, ktoré sa nespochybniteľným spôsobom zaradili do najlepšej šestky na svete. Ba čo viac, tento rok dokonca česká osemnástka pretrhla osemročnú hegemóniu Kanady a dosiahla na historické víťazstvo na prestížnom Memoriáli Ivana Hlinku. Akým spôsobom sa Čechom podarilo vybaviť takéto kvalitné turnajové previerky? Čo ešte Čechom chýba na ceste dostihnúť krajiny ako Švédsko a Fínsko? Aj o tom sme sa bavili práve so šéftrénerom ČSLH Slavomírom Lenerom. Rozhovor vznikal pred finálovým zápasom na Memoriáli Ivana Hlinku medzi Českom a Spojenými štátmi.

SLAVOMÍR LENER (FOTO: KAREL MÁLEK/JUNIORSKÝ HOKEJ)

Čísla hovoria jasne – počet zápasov v mládežníckych reprezentáciách ste navýšili o 33 percent a o 61 percent ste navýšili počet zápasov proti top krajinám (Švédsko, Fínsko, Rusko, USA a Kanada). Na úvod, ako sa to vôbec Českému zväzu ľadového hokeja (ČSLH) podarilo?
Povedal by som, že je to po prvé otázka kontaktov a známostí manažérov ostatných krajín, čo bola naša výhoda. Nechcem povedať len moja výhoda, ale každodenný kontakt, ktorý som mal niekoľko rokov či už v Kanade, v Spojených štátoch, vo Švédsku, či vo Fínsku, v tomto smere náramne pomohol. Po druhé, podstatný je záujem. Záujem zúčastniť sa, záujem hľadať súperov a iniciovať. My sme veľa turnajov a akcií, ktorých sme sa zúčastnili, zorganizovali sami. Ako príklad poslúži šestnástka a sedemnástka, ktoré mávali v novom kalendárnom roku len jeden turnaj vo februári. Na základe iniciatívy sme zorganizovali aprílové turnaje u nás, na ktoré sme pozvali tri krajiny – Švédsko, Fínsko a Rusko. Ďalej sme sami z vlastnej iniciatívy každoročne pozvali ruské výbery do šestnásť, osemnásť a dvadsať rokov, na naše náklady, k nám, do Česka, kde sme odohrali tzv. „trojzápasy“. Keď si to spočítate, tak ekonomicky to vyjde zhruba narovnako, či preplácate letenky, alebo letíte niekam inam. Postupne sa tieto turnaje začali na seba „nabaľovať“ a začali sme sa zúčastňovať aj ďalších atraktívnych turnajov, napríklad v Kanade.

Kým Česi si program zlepšili, Slováci si za rovnaké obdobie pohoršili
Od nástupu Slavomíra Lenera na Český zväz ľadového hokeja (ČSLH) v roku 2010 dokázali Česi výrazným spôsobom zlepšiť medzinárodný program mládežníckych reprezentácií, ktorí momentálne patrí medzi najlepšie na celom svete. Na Slovensku pre zmenu za rovnaký čas došlo do značnej miery k devalvácii medzinárodného programu. Jednak v súvislosti s tým, že Česi začali chodiť na kvalitnejšie konfrontácie, zároveň však aj s ohľadom na výsledky mládežníckych reprezentácií Slovenska v ostatných rokoch, ktoré – až na výnimky – neboli proti krajinám silnej šestky konkurencieschopné. Na konci článku nájdete prehľad najvýznamnejších zmien v medzinárodných programoch mládežníckych reprezentácií Česka a Slovenska, ktoré sa udiali od sezóny 2010/2011.
Na dohodu treba dve strany. Vy ste na zväz ste prišli pred sezónou 2010/2011, teda v čase keď mládežnícky hokej v Česku bol na tom najhoršie za posledné roky. Boli vôbec národné zväzy ochotné s vami rokovať?
Na jednej strane musíte ukázať výsledky, aby s vami silné krajiny chceli hrať. Na druhej strane je tu istá tradícia, čo bola naša výhoda. Rovnako pomohlo aj to, že sme dokázali v seniorskej Euro Hockey Tour, ktorá už má niekoľko úspešných rokov za sebou, držať krok so špičkou. Pomohlo tiež to, že na turnajoch, o ktorých sme vyjednávali, a na ktoré sme začínali byť pozývaní, sa nám s pribúdajúcim časom stále viac darilo. Aj my sme si robili svoju štatistiku a za posledných šesť rokov sme úspešnosť mládežníckych reprezentácií od šestnástky po osemnástku zdvihli z nejakých tridsať percent na viac ako päťdesiat percent úspešnosti. Predtým sme teda vyhrávali tretinu zápasov, teraz sa nám podarilo vyhrať viac ako polovicu zápasov. Jedna kategória sa dokonca dokázala dostať na úspešnosť 62 percent, čo bolo fantastické. To znamená, že sa im podarilo vyhrať prakticky dve z troch zápasov proti top 6 krajinám. Minulý rok došlo k miernemu poklesu. Ako sa hovorí, spadli sme rovnými nohami na zem, vyhrávali sme zhruba jeden zápas z troch, ale výsledky boli neustále veľmi tesné a s množstvom silných tímov sme hrali vyrovnané zápasy.

SLAVOMÍR LENER (FOTO: KAREL MÁLEK/JUNIORSKÝ HOKEJ)

Myslíte si, že práve aj táto častá konfrontácia so silnými súpermi vám pomohla zdvihnúť úroveň hokeja? Napokon aj výsledok českej osemnástky na Memoriáli Ivana Hlinku, bez ohľadu na to, či vyhrá, alebo prehrá, bude hodnotený pozitívne.
Je to jeden z faktorov. Určite veľký vplyv má práca trénerov v kluboch, na ktorú sa spoliehame. Nechceme ísť cestou ako Spojené štáty, ktoré majú sedemnástku a osemnástku dva roky pohromade, či Slováci, ktorí majú pohromade pre zmenu osemnástku a dvadsiatku. My sa snažíme držať hokej v podhubí. Chceme, aby nezanikol žiadny klub. Naopak, snažíme sa oživovať kluby, ktoré skončili svoju činnosť z rôznych dôvodov. Tak ako to robia Švédi, Fíni či Kanaďania, aj my veríme tomu, že sila je v kluboch. Chceme podporiť činnosť klubov prostredníctvom kvalitných trénerov, ktorých chceme školiť a dobre ich zaplatiť.

V žiadnom prípade však nie sme so súčasným stavom spokojní. Je to ako na hojdačke. Vždy je jeden ročník silnejší, jeden zas slabší. Máme síce radosť, keď sa nám niečo podarí, či keď odohráme dobrý turnaj, či dobrú sezónu, no okamžite sme potom konfrontovaní až na hranici frustrácii trebárs práve so Spojenými štátmi, ktoré vedia proti nám veľmi dobre hrať a dokážu nám aj „nadeľovať“. Stojíme preto nohami pevne na zemi. Fundamentom je tvrdá a lepšia práca v kluboch a nejde o žiadnu frázu. Vieme, ako trénujú Fíni či Švédi a práve to sú krajiny, ku ktorým vzhliadame. Sledujeme, ako oni trénujú, predovšetkým ich individuálne tréningy v dopoludňajších hodinách a v kvalitných časoch, kde oni trénujú v časoch okolo ôsmej až pol desiatej dopoludnia. Aj u nás v Česku trénujeme dopoludnia, no nie tak často, a zároveň zhruba už od šiestich či siedmich hodín, teda ešte pred školou. Hoci máme v Česku akadémie, tak nie všade sa darí poskytnúť tréning v kvalitný čas. Práve toto sú rezervy v tréningoch, ktoré vidíme a ktoré musíme zlepšiť.

Ďalšia vec, ktorú musíme zlepšiť je prístup k individualitám. Musíme vychovávať individuality. To znamená tam, kde máme reprezentantov, častejšie dochádzať a byť v kontakte s trénermi. Ďalšia veľká rezerva je výživa. Severské a severoamerické krajiny majú pred nami obrovský náskok čo sa týka kvality stravy. Keď to preženiem a poviem obrazne, tak naši chlapci jedia z päťdesiatich percent prázdnu stravu. Hamburger, to je žemľa a napokon aj tá fašírka je len napoly žemľa. Miesto toho by mali mať kvalitný stejk, kvalitnú zeleninu, kvalitné ovocie…

Práve toto je filozofia, ktorú teraz posúvame do klubov a ktorú skrátka musíme presadiť. Popritom však ešte nastupujú aj ďalšie trendy ako je napríklad otázka využitia videa či počítačovej technicky pre analýzu zápasu pre trénerov a psychológia. V súčasnej dobe ešte stále u nás nie sú na psychológiu vyčlenené prostriedky. Skoro žiadny klub si nemôže dovoliť, aby mal v klube svojho psychológa. Stále je to tak, že psychológ pracuje na svojom pracovisku a k tímu len dochádza, čo nie je dobré. Psychológ musí pracovať a žiť s tímom tak ako tréner, kustód, masér… To máme teda hneď ďalšiu otázku, ktorá je otvorená a ktorú potrebujeme riešiť.


Keď ostaneme len pri mládežníckych reprezentáciách, tak pred vaším príchodom hrali reprezentácie v priemer pätnásť zápasov za sezónu. V súčasnosti je ich však už dvadsať, čo je pomerne výrazný nárast až o jednu tretinu. Aký je teda podľa vás ideálny počet zápasov pre reprezentáciu za sezónu?
My sme začínali zhruba so štyrmi kempmi pre každú jednu mládežnícku reprezentáciu od šestnástky po dvadsiatku, vrátane aj devätnástky. Ak to vynásobíte piatimi, čo je bežná dĺžka kempu v dňoch, tak sa dostanete na 20 až 25 dní kempov. Medzinárodných akcií zas máme zhruba päť až sedem v závislosti od konkrétnej kategórie. Najnabitejší program má práve osemnástka, ktorý sme museli tento rok dokonca oproti vlaňajšku až zredukovať. Vynechali sme turnaj v Kanade, keďže vlani to už bolo pre osemnástku na hranici zvládnutia. Uvidíme, čo tento krok s tímom urobí.

Slovenský zväz ľadového hokeja pri otázkach o potenciálnom zlepšení medzinárodného programu odpovedá nezriedka tak, že si silné krajiny nechcú medzi seba nikoho nového pustiť. Viete to potvrdiť alebo vyvrátiť? Pomáha vám pri rokovaniach to, že na seniorskej úrovni spolupracujete na úrovni Euro Hockey Tour?
Už som to povedal, že fakt, že sa seniorský hokej už roky drží na špici nielen na majstrovstvách sveta, ale aj na Euro Hockey Tour, kde sme taktiež konkurencieschopní, nám pomáha. Na druhej strane v kategórii do dvadsať i osemnásť rokov sme dlhodobo na úrovni prvej šestky. Stalo sa nám, že sme „uleteli“ k medailám, ale rovnako sa nám v minulej sezóne stalo aj to, že sme s osemnástkou spadli na siedme miesto. V priemere sme však stále na piatom-šiestom mieste, čo pre usporiadavanie turnajov je skrátka dôležitý faktor.

V minulosti české mládežnícke reprezentácie, najmä šestnástka, hrávali aj proti starším súperom z nie príliš hokejovo vyspelých krajín, napríklad Poľska či Maďarska. Vy ste však od týchto zápasov postupom času upustili a hráte výhradne proti rovesníkom. Prečo?
To je otázka hokejovej kvality. Hráte proti fyzicky vyspelejšiemu tímu, čím je síce zaručená garancia vyrovnaného výsledku a zápasu, no na druhej strane pokiaľ hráte proti rovnako starým súperom zo špičkových krajín ako je Kanada, Amerika, Rusko, Švédsko, Fínsko, tak hokejový prejav vašich súperov je na úplne inej úrovni. A tým len a len získavate. Pokiaľ sa chcete zlepšovať, tak musíte hrať proti lepším. Ale ak bude niekto až príliš lepší, tak s vami nebude chcieť hrať. Ideálne je, keď sa zlepšujete a výsledky sú často na vážkách – remizujete, dvakrát prehráte a potom vyhráte v predĺžení. Keď to vyjadrím percentuálne, tak taká úspešnosť štyridsať percent je vhodná. Súperi vás vtedy rešpektujú, no pre vás je to zároveň veľká výzva sa na súperov doťahovať.

Príchodom na zväz ste vybavili tripy do severských krajín, kde bežne reprezentácie do šestnásť či sedemnásť rokov hrali proti klubovým výberom. Od toho ste ale upustili. Neosvedčilo sa to?
Brali sme to ako náhradný program. Program sme budovali. Nevybudovali sme všetko v roku jeden, ale postupom času v horizonte niekoľkých rokov. Pre nás to bola vhodná skúsenosť so severským hokejom, ktorú sme chceli mať, aby hráči videli tréning súpera, kultúru v danej krajine, spôsob stravovania, ako sa súperi rozcvičujú, ako sa pripravujú i mimo ľad… Preto sme siahli k tomu, že sme reprezentáciu odviezli na sériu piatich-šiestich zápasov, čo sa napokon už v minulosti bežne robilo, keď sa lietalo do Kanady a hralo sa proti klubovým tímom. V prvých rokoch sme teda pristúpili k tomuto v Kanade, vo Windsore, proti tímom CHL a rovnako sme hrali aj proti tímom švédskych líg.

SLAVOMÍR LENER (FOTO: KAREL MÁLEK/JUNIORSKÝ HOKEJ)

Aké máte najbližšie ciele na tejto úrovni?
Cieľ byť lepší je trochu všeobecný. Chceme sa udržať v top šesť, aby sa nám občas podarilo „uletieť“ k medailám. Sme realisti, vieme, že máme 20 tisíc hráčov. Síce oficiálne čísla udávajú v iných cifrách, avšak keď si spočítate koľko hráčov od šiestich do devätnástich rokov hrá reálne hokej, za predpokladu, že v mužstve máte priemerne pätnásť hráčov, tak tých hráčov, ktorí sú v organizovanom hokeji a z ktorých môže vzísť budúci reprezentant, príliš veľa nie je. Práve z týchto predpokladov vychádza tých 20 tisíc hráčov, ak by sme boli optimisti, tak možno 25 tisíc. Proti nám nastupujú krajiny ako Kanada, ktorá má 660 tisíc hráčov, Spojené štáty s 350 tisícami… Na druhej strane Švédsko či Fínsko nemajú oveľa viac hráčov ako my. Napriek tomu sú lepší. A práve na túto úroveň sa chceme dotiahnuť.

Súčasne naším veľkým cieľom je, aby hráči, ktorí sa objavia na Memoriáli Ivana Hlinku či na majstrovstvách sveta dvadsaťročných, hrali v extralige. Aby hrali súťaže dospelých a aby tí najlepší hrali v najlepších tímoch, ale aby zároveň hrali aj v najlepších päťkách. To znamená, že chceme, aby hráč, ktorý tu, v osemnástke, hrá na presilovkách, má icetime v prvej päťke dvadsať minút a hrá proti prvým päťkám súperov, mal takýto icetime aj v extralige. Toto je náš veľký cieľ, pre ktorý musíme pracovať, robiť osvetu, vyjednávať s klubmi, s manažérmi, s trénermi… Nie je to nič jednoduché a my sme sa za ten čas v tomto smere vôbec nikam neposunuli. Aj v tomto je naším veľkým vzorom Švédsko či Fínsko. Na tomto turnaji (Memoriál Ivana Hlinku – pozn. aut.) hráme už po dobu štyroch rokov vyrovnané zápasy. Vyhráme o gól, prehráme, remizujeme, vyhráme v predĺžení, na nájazdy… Dve tretiny hráčov, ktorí hrajú za Fínsko či Švédsko, hrajú po tomto turnaji súťaže seniorov. U nás je to však len pár hráčov, ktorých spočítate na prstoch jednej ruky. To je pre nás veľká výzva.

Meradlom kvality je aj počet hráčov, ktorí sa presadia do NHL. Robili sme si štatistiku a za posledných päť rokov sme schopní dodať do NHL jedného až dvoch hráčov ročne. Do reprezentácie na majstrovstvá sveta sme schopní dodať asi troch hráčov každý rok. Do reprezentácie na turnaje Euro Hockey Challenge a Euro Hockey Tour sme schopní dodať päť až šesť hráčov. To sú čísla na hrane toho, aby sme sa dokázali držať v svetovej špičke. Ak by sme však produkovali raz toľko, alebo dokonca dvakrát toľko hráčov do NHL či do reprezentácie, ako to je napríklad vo Švédsku či vo Fínsku, tak by sme boli veselší, pretože problém, ktorý nastáva pri zraneniach či absenciách, je vo Švédsku či vo Fínsku ďaleko-ďaleko jednoduchšie riešiteľný než u nás. Tých úloh máme pred sebou množstvo. Hokej, hokejisti a tím sú živý organizmus. Ako zvyknem hovoriť, ak sa nám niečo podarí, tak sa radovať môžeme len do polnoci, na ďalší deň začíname opäť od nuly a znovu potrebujeme tvrdo pracovať. A to nejde o žiadne klišé. Musíme skrátka pridať.

Zmeny v medzinárodných programoch reprezentácií ČR a SR od sezóny 2010/2011
REPREZENTÁCIA DO 16 ROKOV:
Česko: Počnúc sezónou 2010/2011 sa Česi prestali zúčastňovať augustového turnaja v Poľsku, resp. Maďarsku, za účasti poľskej a maďarskej osemnástky, ktorú spravidla dopĺňala slovenská šestnástka. Od sezóny 2012/2013 sa v aprílovom asociačnom termíne hrá turnaj štyroch krajín za účasti Česka, Švédska, Ruska a Fínska. Vznikom aprílového turnaja však Česi nenahradili dovtedajšiu aprílovú akciu, ktorou bol trojzápas so Slovenskom, len ho od sezóny 2011/2012 zúžili na dva prípravné zápasy a zvyknú naň posielať svoje „béčko“, teda hráčov, ktorí neboli v priebehu sezóny natoľko skúšaní v reprezentácii.

Slovensko: Slovensko sa od sezóny 2010/2011 viac-menej pravidelne zúčastňuje augustovej akcie v Salzburgu, kde hrá o.i. aj s ruskou a českou šestnástkou. Od rovnakej sezóny pravidelne cestuje v novembri na Pohár prezidentského športového klubu do Minsku, kde hrá proti lotyšskej a bieloruskej sedemnástke a ruskej šestnástke. S ruskou šestnástkou Slováci zvykli odohrať pred turnajom ešte dva prípravné zápasy, no tie sa podľa posledných informácií od tejto sezóny rušia, a tak Slováci budú konfrontovaní s Rusmi len na samotnom turnaji. Počas decembrovej medzištátnej akcii sa Slovensko stretáva na turnaji so Švajčiarskom, Nemeckom a Fínskom. Fíni však od sezóny 2012/2013 posielajú na tento turnaj svoje „béčko“, ktoré dokonca ani nevedie hlavný tréner. V rovnakom čase totiž Fíni cestujú aj na turnaj do kanadskej provincie Quebec. Podľa programu Fínskeho hokejového zväzu však už v tejto sezóne Fíni do Kanady nevycestujú, a tak sa dá predpokladať, že Slováci budú opäť hrať proti najsilnejšiemu výberu krajiny tisícich jazier. Počas aprílovej akcie došlo od sezóny 2011/2012 k zúženiu počtu prípravných zápasov proti Česku z troch na dve, pričom Česi (aj vzhľadom na účasť na lepšie obsadenom turnaji v apríli) zvyknú od sezóny 2011/2012 posielať na tieto prípravné zápasy svoje „béčko“. V sezóne 2016/2017 sa zároveň slovenská šestnástka po prvý raz za niekoľko posledných rokov nezúčastní augustového turnaja, kde hrala proti o dva roky starším výberom Maďarska, Poľska, ktorých dopĺňal vždy iný účastník (v posledných rokoch to bola rakúska osemnástka).

REPREZENTÁCIA DO 17 ROKOV:
Česko: Počnúc sezónou 2015/2016 sa Česi zúčastňujú najlepšie obsadeného turnaja sedemnástok (World Under-17 Hockey Challenge) každoročne. Dovtedy sa dvojica Česko – Nemecko striedala na turnaji každý rok s dvojicou Fínsko – Slovensko. Od sezóny 2012/2013 sa Česi zároveň počas apríloveho termínu zúčastňujú turnaja štyroch krajín v konkurencii Fínska, Švédska a Ruska. Od rovnakej sezóny navyše došlo k rozšíreniu februárového turnaja štyroch krajín, keď Česi, Fíni, Rusi a Švédi prijali medzi seba americký výber do sedemnásť rokov, ktorý na tomto turnaji zastupuje tím centralizovanej prípravy NTDP.

Slovensko: Slováci už od sezóny 2015/2016 nie sú pozývaní na World Under-17 Hockey Challenge do Kanady. Dovtedy sa tohto prestížneho turnaja zúčastňovali každý druhý rok. V tejto sezóne sa v termíne World Under-17 Hockey Challenge slovenská sedemnástka po prvýkrát zúčastní nového turnaja za účasti nemeckej a švajčiarskej sedemnástky a francúzskej osemnástky. V minulosti, v rokoch, keď sa Slováci nezúčastňovali World Under-17 Hockey Challenge, sa náhradný program riešil ad hoc. Slováci sa zúčastnili napr. trojzápasu proti Švajčiarsku, v sezóne 2011/2012 dokonca vycestovali aj do Kanady na iný turnaj, tzv. World Sport School Challenge. V sezóne 2011/2012 sa SZĽH podarilo vybaviť mimo asociačnej pauzy akciu vo fínskom Vierumäki, kde sedemnástka nastupovala na tri zápasy proti trom fínskym výberom do sedemnásť rokov. Za tri roky tejto spolupráce Slováci nevyhrali ani jedno z deviatich stretnutí. Od sezóny 2014/2015 sa táto akcia vyradila z programu, k čomu prispelo aj posunutie World Under-17 Hockey Challenge z decembrového termínu na novembrový. Práve koncom októbra sa zvykol odohrávať spomínaný trojzápas proti Fínsku, no keďže cesta a príprava do Kanady na Under-17 Hockey Challenge si vyžaduje viac času, v nabitom harmonograme Fínov sa na pokračovanie spolupráce so Slovenskom čas nenašiel.

REPREZENTÁCIA DO 18 ROKOV:
Česko: Od sezóny 2015/2016 sa Čechom podarilo vybaviť rozšírenie turnaja štyroch krajín v novembrovom asociačnom termíne, ktorého sa zúčastňovali Švédsko, Fínsko, Spojené štáty (výber NTDP) a Švajčiarsko. Do sezóny 2015/2016 sa Česi počas novembra stretávali v trojzápase s Ruskom, od sezóny 2015/2016 sa táto akcia zúžila na dva zápasy, pričom sa posunula mimo asociačný termín, práve pred spomínaný novembrový turnaj piatich krajín.

Slovensko: Od sezóny 2012/2013 sa Turnaja Vlada Dzurillu nezúčastňuje americký výber do 17 rokov, ktorý dokázal pravidelne porážať aj osemnástkové výbery Slovenska, Švajčiarska a Nemecka. Miesto toho Američania začali chodiť na sedemnástkový turnaj v konkurencii Švédska, Fínska, Ruska a Česka. Americké miesto na Turnaji Vlada Dzurillu zaujala na prvé tri roky slovenská devätnástka, v minulej sezóne sa tohto turnaja zúčastnila bieloruská osemnástka, ktorá však z troch štvrtín bola tvorená hráčmi patriacimi do sedemnástky.

REPREZENTÁCIA DO 20 ROKOV:
Česko: Od sezóny 2011/2012 obnovili Česi tzv. výber do devätnásť rokov, ktorý slúži ako rezervný tím pre dvadsiatku. Tento výber sa začal od sezóny 2011/2012 miesto dvadsiatky zúčastňovať augustového Summer U20 Hockey Challenge v konkurencii dvadsiatok Švajčiarska, Nemecka a Slovenska. Dvadsiatka v tomto termíne začala chodiť najprv na dvojzápas proti ruskej dvadsiatke, v sezónach 2014/2015 a 2015/2016 bola na turnaji v Kanade. Počas aprílovej akcie zareagovali v sezóne 2012/2013 v súčinnosti so SZĽH na koniec turnaja v Petrohrade, a tak každý rok na striedačku so Slovenskom Česi organizujú aprílový turnaj štyroch krajín, kde okrem už spomínaného Česka a Slovenska, hrá aj Fínsko a Rusko.

Slovensko: Od sezóny 2011/2012 sa Summer U20 Hockey Challenge, kde hrá aj Slovensko, zúčastňuje miesto českej dvadsiatky, výber Česka do devätnásť rokov. Počnúc sezónou 2012/2013 sa tri ďalšie sezóny slovenská devätnástka (t.j. novo tvoriaca sa dvadsiatka po majstrovstvách sveta do 20 rokov) Turnaja Vlada Dzurillu, kde hrala proti osemnástkam Slovenska, Nemecka a Švajčiarska. V minulej sezóne bol tento turnaj vypustený a nahradený turnajom v Salzburgu, ktorý sa odohral koncom marca, kde hrali klubové výbery Lillehammeru a Salzburgu a nemecká reprezentácia do devätnásť rokov. Počas aprílovej akcie zareagovali Slováci v sezóne 2012/2013 v súčinnosti s ČSLH na koniec turnaja v Petrohrade, a tak každý rok na striedačku s Českom Slováci organizujú aprílový turnaj štyroch krajín, kde okrem už spomínaného Česka a Slovenska, hrá aj Fínsko a Rusko. Na úplnom konci sezóny 2014/2015, sa v máji 2015 zúčastnila slovenská dvadsiatka Poháru Čierneho mora v Soči, kde hrala proti dvom výberom Ruska a jednému výberu Bieloruska. Táto akcia však – zdá sa – bola pre Slovákov len jednoročnou záležitosťou.

Komentáre
Komentáre môžu pridávať len registrovaní užívatelia
skvely clanok Hallo 23.08.2016 22:32
Re: skvely clanok Fpodnuf 27.08.2016 23:31
to je tvoj nazor ... Hallo 29.08.2016 11:25
Jedine s cim s tebou sulasim, Hallo 29.08.2016 19:36